reklama

Prežil som to!!! (reportáž z Trnavskej stovky)

Celý minulý týždeň som riešil závažnú dilemu. Piť či nepiť. To znamená ísť v piatok žúrovať na Bažanta alebo sa radšej v sobotu venovať sadomasochizmu s názvom Trnavská 100. Pre tých, ktorí nevedia, je to turistický pochod z Bratislavy do Brezovej pod Bradlom. Non stop 100 kilometrov. Boj umienenej hlavy s unaveným telom.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (27)

Celú noc som nespal, prežíval som rovnaké stavy ako kedysi, keď somsa závodne venoval horskej cyklistike. Nechápem prečo, veď v podstate onič nešlo a jediným súperom som bol ja sám. Vstal som pred piatou ráno,čerstvý ako rybyčka, hodil do seba dve misky cereálií, pripravil dvachleby so syrom a slaninou, "camelbag" naplnil jonťákom a svižnýmkrokom som sa pobral k Edovi, kde nás 5.30 vyzdvihol čerstvý ženáčFarki, ktorý nám robil spoločnosť prvé kilometre.

Na hlavej stanici sa to hemžilo mladými aj staršími, ale o toskúsenejšími ďiaľkoplazmi. Podaktorí na ľahko, iní nabalení v 40 aviaclitrových batohoch - chudáci. Aj keď to bola len moja druháskúsenosť s touto akciou, vedel som, že rýchlosť a ľahkosť sú základomúspechu. Preto som tentokrát vymenil vybramy za ľahké bežecké tenisky adlhé nohavice sa novučičké modré elasťáky. Skvelá voľba, narozdiel odúčastníka, ktorý nás predbehol hneď na začiatku v perfektnýchgoretexových nohaviciach, ktoré by som bral na zimný prechod NízkychTatier. Niekde za polovičkou se ho predbehli my, chlapec kráčalkovbojským krokom a ani nechcem vedieť, čo všetko mal zaparené...

Vyrazili sme svižným tempom o štvrť na 7. Ideálne počasie a Edovaveselá povaha nás hnali vpred a po 4 hodinách sme aj vďaka občasnémupobiehaniu sedeli na prvej kofole v bufete na Pezinskej babe. Asi byste mali vediet, kto je Edo. Edo je modranský lezec, bežec, diaľkoplazatď., ale najmä skvelý kamarát a autor virtuálnej knihy "1000 a jedensprostých nápadov". V zásobe má nekonečné množstvo vtipov, hlodov akomentárov, ktoré dávajú zabrať mojej bránici. Až do polovice cesty,t.j. po najhorši a najvyčerpávajúcejší stupák na Vápennú sa naše hubynezastavia. Témou číslo jedna boli netradične ženy, dievčatá a všetko,čo sa tejto rozsiahlej a nekonečnej témy týka. Vápenná však lámecharaktery a počas tohto hnusného stúpania sme akosi stíchli. Začalsom cítiť členky, päty, lytka, kolená našťastie držia. Vedel som, žeodteraz to bude už len o pevnej vôli a schopnosti nevnímať bolesť.Druhá polovica je nezáživná, plná asfaltiek a hnusných klesaní, ktoréničia už aj tak zničené nohy. jediné pozitívum je 65 kilometer. Krčmana Bukovej, kde sa dá kúpiť guláš a vypiť pivo a kofola (dávali sme sioboje). Tu sa začína časť, keď nám, ako hovorí Edo "je** ako starýmhodinám". Trepeme hlúposti, smejeme sa na nich a že to je naozaj zlésom si uvedomil, keď som si pred Dobrou Vodou spieval Jingle Bells.Napriek tomu sme mali skvelé medzičasy a vedeli sme, že atakujeme 15hodín. Predbiehali nás len cyklisti, ktorí neveriacky krútili hlavou,keď videli, že aj po vyše 80 kilometroch pobiehame.

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

"Clapci, vy ale máte kondičku!"

"Nemáme, to len tak vyzeráme, inak sme úplne na sračky"

NaDobrú vodu sme prišli za svetla a okolo pol 8 sme vyrazili na poslednú,veľmi neprijemnú, t.j. asfaltovú etapu do Brezovej. Čas 15 hodínvyzeral veľmi reálne, keby...
Keby sme asi 2 kilometre pred cieľom neminuli prudkú odbočku do ľava.Dole, do cieľa, do kršmy, do vane, do postele... NIe, ako takí dvaja"cenzurované" sme si to rýchlym tempom šinuli ďalej a čudovali sa, žetá cesta je akási nekonečná. Ale ona sa skončila, v tmavom lese. Zastrašného hromženia sme sa otočili a vracali sa k tej sku*****"odbočke. Prudké klesanie nasadilo našim nohám definitívne K.O. a vzúboženom stave sme sa dotackali do krčmy. Našťastie nás čakal Edovbrat Palo (po modransky je to bez mäkčena) a tak sme po ďalšejdvojkombinácii sadli polomŕtvi do auta a nemohli sa dočkať horúcejvane...

Počas pochodu som skonzumoval - 4 litre jonťáku, 2 litre vody. 4 veľkékofoly, 2 malé pivá, 1 Margotku, 1 Horalky, 1 Kávenky, 2 müsli tyčinky,2 Carbosnacky (energetický gél), dva chleby som slaninou a jeden guláš.

SkryťVypnúť reklamu
reklama
Obrázok blogu

Pred Bielym krížom, aká pohoda...

Obrázok blogu

Kontrola na Bielom kríži

Obrázok blogu

Sa mu ide s takými lýtkami

Obrázok blogu

Najhoršie sú klesania, toto je Skalnatá

Obrázok blogu

Niekde hentam a ešte ďalej ideme. Tu ešte plní energie a sprostých rečí.

Obrázok blogu

Tá silueta, to je Vápenná...

Obrázok blogu

Lesný duch Edo

Obrázok blogu


Konečne vrchol, aj keď len takýto.

Obrázok blogu

Edo je tiež single, baby a aj hygienické návyky má

Obrázok blogu

Celkom dobre nám ostalo po tom guláši.

Obrázok blogu

Autor po hodine, po 5. hodinách, počas stúpania na Vápennú, na Vápennej, na Bukovej a na Dobrej vode potakmer 14. hodinách.

Filip Jánoš

Filip Jánoš

Bloger 
  • Počet článkov:  79
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Ľahké kroky, už cítia beh, v našich stopách sa roztápa sneh, už nič viac nepadá. Zoznam autorových rubrík:  Nezaradenáoutdooron the roadSúkromné...len tak...

Prémioví blogeri

Matúš Sarvaš

Matúš Sarvaš

3 články
Milota Sidorová

Milota Sidorová

5 článkov
Adam Valček

Adam Valček

14 článkov
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu