Hektický pracovný týždeň sa rúti vpred ako pred každým odchodom na hory. Nestíham ani pomysleť na to, že ma čaká intenzívny týždeň plný lezenia a naberania obrovského množstva vedomostí. Až keď sedím v aute s parťákom Edom, uvedomujem si, že tentokrát nám to obom vyšlo... pokračovanie článku
Fotopríbeh o konflikte myšlienok a názorov. pokračovanie článku
Kedysi dávno, keď ešte neexistovalo slovo skialpinizmus, používali eskymáci na pohyb po nekonečných pláňach lyže, na ktoré zospodu pripevnili kože z tuleňov aby tak zabránili podšmykávaniu. Odvtedy ubehlo veľa vody a na tuleních pásoch, ktoré sa už vyrábajú z mohéru a nylonu, sa nepohybujú len eskymáci, ale aj niekoľko tisíc šialencov v celej Európe a Severnej Amerike. A nelovia ľadové medvede a tulene, ale zážitky. pokračovanie článku
Príbeh o skutočných horolezcoch... Keď Inaki ochorel vo vo výške 7400 metrov, takmer všetci, čo boli pod južnou stenou Annapurny sa mu ponáhľali na pomoc. So zmrznutými nohami a telami unavenými z predchádzajúcich výstupov, útočili na smrtiacu stenu akoby to bol turistický kopček. pokračovanie článku
Horolezectvo je náročný šport, vyžadujúci prísnu životosprávu a tvrdý tréning. Pre Dona Whillansa (1933 - 1985) to ale nikdy neplatilo - jeho životný štýl mal častokrát bližšie ku krčmovému bitkárovi ako k horolezcovi. Preslávil ho najmä výstup južnou stenou Annapurny, ale legendárny bol aj jeho zmysel pre humor. pokračovanie článku
Minulý víkend zasadala v Maníne komisia alpinizmu JAMESu, ktorá po dlhom rokovaní usúdila, že Dodo Kopold, člen reprezentačného tímu, nevyliezol na vrchol Gasherbrumu I a na Broad Peak. Zároveň odsúdilo jeho konanie a informovanie počas expedície "Baltoro Expres 2008". pokračovanie článku
Náš dobrý, dobrý, dobrý súdruh premiér sa opäť vyjadril. Vraj nič nie je čiernobiele a Gruzínci zbytočne provokovali. Pri pokuse nebyť čiernobiely (veď každý vie, že je červený) ale zabudol spomenúť neprimeranú reakciu súdruhov z Ruska. Ani tentokrát nechcel byť Fico objektívny, chcel len potvrdiť alebo priam zväčšiť hĺbku svojho vnoru v anále súdruha dôstojníka KGB Putina. pokračovanie článku
Mám rád hory. Trávim v nich takmer väčšinu voľného času, dovoleniek a štátnych sviatkov. Idú do nich mnohée nenávratné investície. Keďže rád cestujem, videl som pohoria Škandinávie, Rumunska, do východných Álp chodím takmer každý druhý víkend, túlal som sa po Himalájach aj Karakorame. Aj napriek tomu sú pre mňa Vysoké Tatry niečo extra. Nie je to pre nejakú falošnú národnú hrdosť - Tatry sú jednoducho špecificky krásne, jedinečné. pokračovanie článku
Čoskoro ubehnú tri roky od dňa, keď sa znova narodil špičkový Slovinský alpinista Tomaž Humar. Záchranná akcia v 4700 metrovej Rupálskej stene Nanga Parbatu si vyžiadala nasadenie dvoch armádnych vrtuľníkov, ktorých piloti predviedli neuveriteľnú šikovnosť. Humar si zachránil život tak, že celé 4 dni, počas ktorých uviazol v nadmorskej výške 6000 metrov prekopával sneh a udržiaval sa tak v teple. Ku koncu už nemal čo jesť a piť - výstup začal 1. augusta a do základného tábora "doletel" až desiateho. pokračovanie článku
Predminulý víkend som bol v Tatrách. V tých najvyšších, za účelom lezenia. V poslednom čase sa tomuto športu venujem čoraz menej, za čo môže niekoľko faktorov - od straty motivácie, cez spolulezca kdesi v americkom laboratóriu až po nedostatok času. Keď ma ale Čino zavolal poliezt do našich najvyšších vrchov, neváhal som. pokračovanie článku
Raz som v autobuse (na linke BA - Modra) začul telefonát istej tety do cestovnej kancelárie. Niekoľko minút riešila, či je reštaurácia 150 alebo 200 metrov od hotela, či tam pôjde 2 alebo 2 a pol minúty a podobné sprostosti. Už pred dovolenkou bola vystresovaná a potrebovala sa uistiť, či bude všetko podľa jej predstáv. pokračovanie článku
Keďže naše spravodajstvo sa viac zaujíma o ruské gorotky alebo floorbal, prostredníctvom blogu by som rád oznámil, že Slovenskému športovcovi, horolezcovi Dodovi Kopoldovi sa včera popoludní podarilo dosiahnuť vrchol najnižšej Karakoramskej osemtisícovky - Gasherbrum II. Jeho parťák Vlado Plulík sa otočil 300 metrov pod vrcholom pre zlé počasie. Teraz čakajú v tábore vo výške vyše 6900 metrov na zlepšenie počasia. GII je Dodova 4. osemtisícovka a do konca júla sa spolu s Vladom pokúsi o Gasherbrum I., Broad Peak a hlavne o najťahšiu 8-tisícokvku - K2. Držím palce!
Asi ste to videli aj vy, ale nedalo mi - včera večer som sa náhodou ocitol pred televízorom. Unavený a neschopný pohybu som pozeral to, čo bolo zapnuté - našu najsledovanejšiu televíziu a jej ešte sledovanejšie Televízne noviny. Z letargie ma vytrhla reportáž z úradu vlády, kde náš nositeľ svetlých zajtrajškov, súdruh Fico, hostil deti. pokračovanie článku
Opäť sa mi na pár dní podarilo dostať sa do Ázie, aj keď len do jej neďalekej a civilizovanej časti. V Istanbule som už raz bol - pri spiatočnej ceste z Nepálu som tu strávil pár neproduktívnych a relaxačných dní, ale mesto sa mi už vtedy veľmi páčilo. Tentokrát som si ho naozaj užil a dokonca s niekým veľmi blízkym. pokračovanie článku
Niekoľko zážitkov, ktoré ma v poslednom čase postretli. pokračovanie článku
Už dlhý čas sme s Andrejom chystali záverečný bonbónik našej bohatej skialpinistickej sezóny - prechod Vysokých Tatier. Podmienka bola, že sa musíme vrátiť opálení a hlavne živí a zdraví, keďže môj parťák sa tento rok stane už dvojnásobným otcom. Opálili sme sa už v stredu na Hochschwabe a tak sme sa do Tatier vybrali aj napriek tomu, že malo takmer stále pršať a ani lavínové nebezpečenstvo nebolo zanedbateľné. Práve naopak, lavíny padali a padali... pokračovanie článku
Utorok, nuda v práci. Volá mi Andrej s otázkou, či mám veľa práce. S tušením, o čo ide, odpovedám "nie". Reakcia na moju odpoveď je jasná - zajtra ideme na Hochschwab. 2270 metrový kopec, 260 kilometrov od Modry. Už dlhšie si na neho brúsime zuby, predpoveď počasia je optimistická, Andrejova manželka tolerantná, dokonca nám požičia aj F1 - expedičnú fabiu. Nech sa páči, zopár postrehov, z ktorých väčšinu postrehol svojim digitálnym okom môj skvelý parťák. Bilancia výletu - 1600 výškových metrov stúpania, 10 km smerom nahor, 10km nadol, 6 hodín. pokračovanie článku
Kedysi dávno, keď som nosil dlhé mastné vlasy a flanelové košele, v časoch, keď moji najväčší hrdinovia boli Eddie Vedder a Kirk Hammet, obtrela sa okolo našej partie "grungerov" skladba Creep od Radiohead. To disharmonické "DŽ-DŽ, DŽ-DŽ, DŽ" na začiatku refrénu zarezonovalo v našich rockových srdciach rovnako intenzívne ako správa o smrti Kurta Cobaina. Časom som sa ale začal mäknúť, Pearl Jam prestali hrať gitarové sóla a ja som pomaly začal zisťovať, že rýchlosť behania po hmatníku nie je najpodstatnejšia a že aj s "mašinkami" sa dá urobiť skvelá skladba... A na Radiohead som takmer úplne zabudol. pokračovanie článku
Dnes ráno mi do očí udrel plagát vo farbách našej trikolóry. Aj napriek tomu z neho išla výrazná "hnedosť" a tak som veľmi rýchlo zistil, o čo sa jedná. Najznámejší český nácek, Daniel Landa príde vystupovať na Slovensko. Človek, ktorý sa vyše desať rokov snaží presvedčiť verejnosť, že zo skinheda už dávno vyrástol. Podľa všetkého sa z neho stala klasická súčasť českého šoubiznisu a okrem chlapíka menom JXD sa k nemu všetci novinári správajú takmer rovnako ako k Helenke alebo Kájovi. Jeho minulosť, agresívne a militantné texty, primitívna trojakordová muzika, "hnutie" s gramatickou chybou v názve Ordo Lumen Templi ktoré založil - to všetko ma nevie zbaviť pocitu, že ten človek vo svojej podstate ostal náckom. Pri pohľade na ten plagát stále nechápem, ako taký človek môže koncertovať, vystupovať v televízii alebo dokonca v katedrále Sv. Víta. Spoločnosť ho veselo toleruje a obdivuje a asi málokto si uvedomuje, aké škody dokáže takáto "osobnosť" napáchať na mladých ľuďoch, ktorí sa len začínajú orientovať v tom, čo tento svet ponúka. A Landa ponúka len nenávisť, agresivitu a kto dokáže vidieť aj trocha viac, vidí, že aj intoleranciu a iné "hnedé" hodnoty.
Keď sme s Jurajom vstupovali do "krajiny čistých", ako sa zvykne meno tejto krajiny prekladať, veľmi sme sa tešili. Zároveň sme sa obávali črevných problémov, islamských extrémistov alebo ako vždy - neznámeho. Nakoniec sme si z Pakistanu odniesli jedny z najintenzívnejších zážitkov v živote. A nielen vďaka neopísateľne krásnym horám. Ľudia, žijúci v relatívne chudobnej krajine, sužovanej obrovskými problémami nám dali pocítiť, že miestni moslimovia nie sú fanatickí teroristi, ale naopak veľmi pohostinní, hrdí a čestní ľudia. pokračovanie článku
Karakoram Highway - veľa som o nej počul a čítal, veľa sa o nej nasníval. 17 hodinový očistec v autobuse. Nemôžete spať, čítať, len sa natriasate a občas vám dvihne tep šofér s nejakým krkolomným manévrom. Po desiatom mi to už je jedno, veď smrť by vlastne len ukončila túto nekonečnú cestu. Ale keď sa rozvidnie... pokračovanie článku
Legendárny britský horolezec, ktorý v roku 1975 spolu s nebohým Dougalom Hastonom, pokoril juhozápadnú stenu Mt. Everestu, príde na Slovensko. Jeho prezentácia je súčasťou nemenovaného festivalu, ktorý sa bude konať na konci apríla v nemenovanom nákupnom centre. Na tomto človeku je úžasné to, že sa ako jeden z mála Boningotonových spolulezcov dožil relatívne vysokého veku. Aj napriek tomu, že mu niekoľko krát išlo o život - zostup so zlomenou nohou zo 7-tisícovky Ogre alebo bivak v nadmorskej výške 8700 metrov bez spacáku. Myslím, že každý, kto sa zaujíma o hory by si nemal nechať ujsť príležitosť vidieť a počuť legendu na vlastné oči a uši!
Cesta za snehom a slnkom začala tentokrát trocha netradične. Nasadol som na vlak vo Viedni a cestoval do Linzu, kde som sa mal stretnúť s Andrejom, mojim skialpinistickým žiakom. Okrem lyžovania sme šli do Kaprunu s cieľom pomôcť majiteľke penziónu, v ktorom Andrej kedysi aj so svojou manželkou pracoval. pokračovanie článku
"But Im not attached to your world
Nothing heals and nothing grows
Because its a great big white world
And we are drained of our colors
We used to love ourselves,
We used to love one another"
Maryllin Manson pokračovanie článku
Bol som na obede. Vedľa mňa si sadla korpulentná pani v stredných rokoch, oproti jej asi 12 ročný vnuk s dvojitou bradou a minimálne 10 kg nadváhy. Obaja si na tácke spokojne priniesli vyprážaný syr. Na jeho zlatožltom povrchu si veselo prskal olejík a tatárska omáčka vyludzovala svoj kyslý úsmev, pretože sa na tanieri vedľa nej zjavil červený kečupíček. Vnúčik namočil syr do tatárky a zemiačik do kečupu, keď sa ho stará mama spýtala: "Paťo, čo ti v nedeľu urobím na obed?". Paťo, akoby čakal takúto otázku už celý týždeň, bez váhania odpovedal: "rezeň". Medzitým namočil syr do už zmixovanej tatárky s kečupom a pokračoval: "s opekanými zemiakmy". Paťo tak aj vďaka starostlivej starej mame kráča v ústrety obéznej a kardiackej budúcnosti, ktorá možno nie je až taká vzdialená. To je všetko.
V stredu som dostal nenápadnú SMSku. Ideme lyžovať do Ennstalskych Álp, či sa nepridám. Písal mi Čino, Modranský lezec, lyžiar, manžel, otec dvoch detí. Môj druhý mozog, teda ten nezodpovedný, dobrodružný a fičiaci na adrenalíne primäl môj prst k automatickej odpovedi – jasné, idem. Ešte zohnať lavínový vyhľadávač, lopatu, sondu a mačky, kúpiť posledné darčeky a s čistým svedomím voči mojim rodičom a spoločnosti, môžeme vyraziť. pokračovanie článku
Za približne 4 americké doláre sme sa dostali z Teheránu. Za tento smiešny peniaz sme absolvovali 420 kilometrov na juhovýchod, v luxusnom klimatizovanom Volve, v ktorom bola zadarmo voda a sušienky. A Iránska dráma v televízii. pokračovanie článku
Sľúbené fotky a nejaké to slovo k nim... pokračovanie článku
Podľa Tibeťanov je náš život zložený zo sedemročných období. Jedno obdobie sa volá "bardo". Čoskoro sa končí štvrté bardo môjho života a začne sa piate. Niečo by sa malo stať a zmeniť, čoraz naliehavejšie sa pýtam sám seba, kam smerujem. Rekapitulujem, čo mám a čo viem... pokračovanie článku
Ľahké kroky, už cítia beh, v našich stopách sa roztápa sneh, už nič viac nepadá.
feejazz
filip.janos79gmail.com
Čo ma zaujaloTýmto článkom bloger
klikol/klikla na karmu.
